Geezer Butler, už len toto meno by malo v každom metalistovi vzbudiť pozornosť, takže sa snáď nenájde žiaden aspoň trochu všímavý, ktorý by toto meno niekde nezačul. Predsa len tento pán v rokoch je pojmom, ktorý už toho mnoho povedal, stále svojím dielom hovorí a ja pevne verím, že ešte dlho hovoriť bude. Zakladajúci člen BLACK SABBATH si v roku 1995 povedal, že sa dá na solovú dráhu a urobil veľmi dobre. Čo album to pojem. Spolu s verným súputníkom v tomto projekte, gitaristom Pedrom, vystriedali hudobníkov, ktorý nie sú oveľa menej známi. Na prvom albume „Plastic Planet“, to boli Burton C. Bell (FEAR FACTORY) a Deen Castronovo (JOURNEY, STEVE VAI, OZZY OSBOURNE, JAMES MURPHY, TONY MCALPINE, MARTY FRIEDMAN, CACOPHONY... atď.). Na druhom albume, „Black Science“ , vystriedal Burtona na poste speváka Clark Brown (JAMES MURPHY). A poslednou zmenou v zostave, je výmena bubeníka; na aktuálnom albume „Ohmwork“ Deena nahradil Chad Smith, ktorý mimo iné pôsobil v ANACRUSIS a s ktorými vydal ich podľa mňa najlepší album „Manic Impressions“. A aby tých zmien nebolo dosť, tak každý album bol pod trochu inou hlavičkou, od G//Z/R, cez GEEZER, až po aktuálnu GZR.

Tieto zmeny však vždy priniesli pokrok. Ani na tomto albume tomu nie je inak, veď od vydania predchádzajúceho počinu uplynulo osem rokov a keby za tu dobu nenazbierali dostatok originálnych nápadov, tak by to bolo povážlivé. Nazbierali. Nechali sa inšpirovať nu-metalom, no našťastie neprepadli tomuto trendu úplne a tak v ich hudbe sa tohto vplyvu dočkáme len okrajovo. V podstate stále pokračujú v tom, s čím prišli už na prvom albume, no stale časom na to nabaľujú nové vplyvy. „Ohmwork“ obsahuje desať skladieb, z ktorých je ťažké niektorú vyzdvihnúť, alebo skritizovať. Všetky sú na približne rovnakej úrovni. Hudba nenudí, nápady sú neotrlé a aj texty sú výborné. Teda aspoň pokiaľ mi moja nie príliš dobrá angličtina dovoľuje sa k tomu vyjadrovať. Nedá sa síce tvrdiť, že toto dielo z Butlerovej dielne je prelomové alebo geniálne, ale páči sa mi. Po stránke hudobných výkonov nie sú Geezer ani Howse nejakí super inštrumentalisti, ale v tejto kapele o to nikdy ani nešlo. Títo dvaja sú motorom, ktorý ťahá tento projekt vpred a s ničím sa nepára. Čo sa týka hudobných výkonov, tak by som vyzdvihol bubeníka, ktorý odvádza naozaj nadpriemerný výkon a speváka, ktorého je podľa mňa škoda v kapele, ktorá vydáva albumy raz za dekádu. Takýto hlas by si zaslúžil uplatnenie v nejakej riadne fungujúcej bande. Vynikajúco zvláda melodické polohy a aj tvrdý rev, tieto dve polohy strieda s obdivuhodnou ľahkosťou a ja pevne verím, že by to zvládol aj naživo, že nejde len o štúdiovú prácu. A keď už som u toho štúdia, tak musím pochváliť aj prácu producenta. Tohto postu sa zhostil samotný Terence "Geezer" Butler a musím uznať, že veľmi dobre. Predsa len tie roky pôsobenia v branži mu priniesli snáď nevyčerpateľnú studnicu skúsenosti a Geezer sa nikdy nebránil novotám. Aktuálny album ma moderný zvuk, ktorému nie je čo vytknúť, všetko je počuť tak, ako to má byť počuť a kde to má byť počuť. Práve zvuk nakoniec ovplyvnil moje rozhodnutie dať tejto nahrávke o jeden bod viac, ako som pôvodne zamýšľal.

Čo dodať záverom? Album kapely okolo hudobného velikána Geezera Butlera je podľa mňa nadpriemerný, ale k absolútnej špičke mu stále niečo chýba. Podľa mňa sa bude buď páčiť, alebo nepáčiť, preto by som rád poradil prípadným záujemcom o toto dielo: pred kúpou najprv vypočuť! Toto ale neplatí pre fanúšikov tejto kapely, ak sa vám páčili predchádzajúce albumy, tak neváhajte.